Po machu neskáč!

Túlali sa Tigrík s Mackom popod veľkú horu.
Krajina šumela vetrom, ktorý roznášal letné vône na všetky strany.
Tí dvaja niečo, alebo niekoho hľadali. Tigrík zacítili vôňu, ktorú nepoznal. Mackovi bola známa, no zo svojej pamäti v kuse vydoloval iba jedno jediné slovo. Brum!
V ten deň bol akýsi prispatý. Bol to jeden z najhorúcejších dní a Macka už nič iné nezaujímalo, len to, kde by sa ochladil.
Tigríkovi bolo dobre. Vedel prežiť aj leto, aj zimu a popritom sledovať čo sa deje naokolo.
Ale toto, čo cítil, mu unikalo. Asi to robil vietor. Fúkal, fúkal a naozaj všetko rozfúkaval.
V jednej chvíli však prestal a sadol si do korún stromov.
Tigrík opäť objavil neznámu vôňu a ťahal Macka za ňou.
Prešli popod osiky, zbehli briežkom a ocitli sa akoby v dlani veľkého obra.
To miesto voňalo najčerstvejšími vôňami, jemným chladom a vodou.
Bolo to pramenište.
niekoľko prameňov tu vytváralo maličký potôčik, ktorý vytekal z obrovej dlane rovno do malého údolia.
Macko sa potešil z chladu a vôní. Okamžite skočil do maličkého jazierka, zostal v ňom ležať a ihneď zaspal od spokojnosti.
Tigrík si zvedavo obzeral celé pramenište, veď konečne našiel nezmámu vôňu.
Keď sa vrátil k Mackovi, našiel ho ako trieli z vody. Doslova z nej vyletel.
Čo sa ti stalo, Macko? Spýtal sa Tigrík.
Jáj, tá voda štípe! Štípe ako had. Jój, bolí to! Povedal Macko, ktorého voda úplne prebrala a doštípala.
Macko skákal celý doštípaný a začal sa váľať po zemi. Vlastne ani nie po zemi, padol rovno do machu.
Z machu sa však ozval hlas.
Čo nás pučíš?! Polež si na nás, ale po nás neskáč! Veď nás popučíš!
Macko s Tigríkom kukali čo sa to deje.
Mach im začal rozprávať, ako tu rastie odjakživa, a ako na ňom niekedy niekto leží, ale nik si nedovolil po ňom skákať.
Macko prestal skákať, znova si ľahol a spravil dobre. Mach mu upokojil celé telo. Prestalo ho štípať a opäť zaspal.
Tigrík sa na to pozeral a po krátkej chvíli si k Mackovi ľahol aj on.
Zaspali ako drevá.
Sníval sa im sen, v ktorom sa dozvedeli čo to o prameni, ktorý poznali v dlani obra.
Povedal im to obor, alebo to bola hora? No jednoducho sa ozval hlas.
To ta síra v tej vode. To ta síra štípe. Je aj v tejto hore.
A takto poznali tí dvaja pramenište a dobre si v machu pospali. Či spali v dlani obra?
Nuž na to odpoveď má hora. Tak počúvajte, možno ju začujete!