Príbeh zo stredu zimy

Alebo by sa dalo povedať, že je to príbeh o tom, ako Tigrík s Mackom stretli Žabku v horách uprostred zimy.

Bolo to uprostred zimy, počas slnečných dní, keď sa začali v horách pomaličky topiť snehy. Mackovi sa už nechcelo spať, nuž sa pridal k Tigríkovi a behal s ním popod horu. Ani mu nevadilo, že je všade veľa snehu. Spoločne behali, ale aj skákali. Viete, sneh sa už tak rýchlo topil, že sa pod horou objavili bystriny a potôčiky. Kam oko dovidelo bol samý sneh, voda a slnkom zaliata krajina.



Skákanie ponad zurčiacu vodu ich tak rozbláznilo, že Macko z toho začal kričať a ujúkať. Vraj spraví tunel v snehu a urobí Tigríkovi biely brlôžtek. Nelenil, začal hrabať a po krátkej chvíli zmizol v hŕbe snehu.
Zostala po ňom iba obrovská diera a z nej lietal navôkol sneh.
Macko úplne rozbláznený hrabal, kopal a vyhadzoval všetko, na čo v snehu narazil. Taký bol pojašený, že hrabal nielen v snehu, ale aj v zemi. Jenoducho vyhadzobal všetko, čo mu prišlo pod labky. Medzi kamením, zemou a kadečím sa objavilo aj niečo jemné a mäkké.
To niečo vyhodil vonku na sneh a kopal ďalej.

Tigrík sa vyhrieval celý čas na slniečku, ale toto ho zaujalo.
Čo to Macko vyhodil? Čo to je? Či kto to je?

Tigrík na to kukal a odrazu to vedel. Volá na Macka nech prestane a príde von.
Kukaj, pozri, veď ty si vyhodil žabku z jej zimného domčeka.
Macko zostal zaskočený a spoločne sa pozerali na Žabku. Tá vyzerala úplne tuho.
Odrazu však pootvorila oko a začala drkotať.
Čooo saaa tooo staaaaalo? Uuuuuž maaam vstaaavať?

Žabka sa triasla a stuhla.

Tigrík ju jemne zobral, položil ju Mackovi do kožúška a Macka otočil tak, aby na Žabku čo najviac svietilo slnko. Z jednej strany ju hriali slnečné lúče a z druhej mackov kožuch.
Opäť pootvorila oči a teraz už iným hlasom začala rozprávať. Že či už prišla jar, či naozaj má vstávať a hlavne ju zaujímalo, kde je nejaké jedlo a voda, v ktorej by si zaplávala.
Tigrík s Mackom iba pozerali a počúvali žabkino drkotanie, kvákanie a pýtanie. Nevedeli čo robiť.



Letela okolo straka a smiala sa im rapotavým hlasom. Smiala sa na tom, ako zabudili Žabku.
Tigrík sa jej spýtal, že čo majú teraz robiť.
Straka sa iba smiala a povedala, že nič sa nedá robiť. Žabka určite zamrzne.

V tom Macka napadlo, pretože nechcel aby Žabka zamrzla, že on sa o ňu postará. Zoberie ju so sebou v kožuchu a prespí u neho v brlohu až do jari.
Tam jej spraví postel z lísta, konárikov a machu a ešte ju bude zohrievať svojím telom. Samozrejme tak, aby ju nerozpučil.
Ako povedal a vymyslel, tak aj spravil. Žabka dospala v mackovom brlohu celú zimu. Na jar sa pridala k ostatným žabkám a Macko s Tigríkom dostali krásnu odmenu. Večer čo večer počúvali žabie kŕkavé piesne a nočné koncerty. Smiali sa, keď sa pokúšali uhádnuť, ktoré kŕkanie patrí žabke, ktorú stretli.

Čo myslite, uhádli to?